Bylinky

Slez – lesný – Malva sylvestris
Maurský – Malva mauritiana
Nebadaný – Malva neglecta

"Sléz - kdo jiné hladí, chválí a odpouští jim, ten už mnohé pochopil, čiň také tak - tiš medzilidské ohně a kde láska uvadá, tam jej zalévej pochopením.
Mirek Hrabica "

Rodinka slezov už podľa názvu napovedá, že patria medzi bylinky obsahujúce množstvo slizovitých látok, chrániacich naše sliznice . Sú známe už od antických čias

Borák lekársky
Planéta : jupiter
V harmónií najviac s Levom

Pol metra vysoká letnička s čeľade borákovitých s krásnymi blankytne modrými kvietkami, ktoré obľubujú včely. Rastie hojne v Stredomorí, inde je pestovaný, na niektorých miestach i voľne splaňuje, využíva sa na liečebné účely i na prípravu jedál.

Táto malinká jednoročná bylinka s červenými /niekedy belasými/ kvietkami má tiež dlhú históriu. POužíval ju už Hippokrates a spájala sa s rôznymi legendami, kde jej priraďovali magické vlastnosti - ako všeliek na všetky jedy - uštipnutia hadom, proti besnote a podobne. Dnešná lekárska veda tieto účinky nedokázala, naopak našli v nej aj veľmi jedovaté látky - napríklad cyklamín, , ktoré sa zdržujú najmä v plodoch a koreňoch.

Svätojánsky orechový likér je vynikajúci na podporu trávenia i celého organizmu. Poznáme množstvo receptov a liekopisov nielen z dávnych čias, ale i z novšími chuťovými obmenami.

JA mám tiež svoj recept - aj keď robievam väčšinou všetko přiměřene :) Tento rok som sa nechala inšpirovať jednou známou, tak uvidíme ako to dopadne :) Inštrukcie dostávam postupne :)

Na Jána majú bylinky čarovnú moc, tak zbierame najmä ľubovník /trezalku - Jánovu krv/, ale môžme i rebríček, drchničku /pozor na plody a korienky, tie sú jedovaté :), repík, divozel, šupku z plodov orecha kráľovského a iné ...

Orechovú dužiny zo šupky nakrájanú na jemno si dáme macerovať do alkoholu, ľubovníkové kvietky a púčiky, i pár lístkov dáme lúhovať do rastlinného panenského oleja a ostatné si môžeme usušiť

http://www.utrochslnc.sk/content/baza-cierna-sambucus-nigra

http://www.utrochslnc.sk/content/salvia-lekarska-salvia-officinalis-salv...

Pár zaujímavostí z knižnej časti eshopu

Menu :
Polievka z koreňa lopúcha a kozonohy, omáčka z listov z kozonohy , žerušnice a byliniek, placky z múky a skorocelových lístkov, káva z koreńa púpavy ...

Kto má záujem o podobné recepty, rada sa podelím :)

Čakanka je trvalka s hranatou stonkou, vysokou niekedy až do 1 metra, s podlhovastými lístkami. Kvety sú krásnej bledomodrej farby, plody sú hranaté nažky.
Vretenovitý koreň je rovný a vrastá do pôdy kolmo k povrchu.

Čakanku nájdeme skoro všade, popri cestách, na lúkach, medziach.
Meno u nás dostala podľa legendy o dievčine, ktorá tak dlho čakala svojho milého, až pri ceste od žiaľu umrela. Na tom mieste na druhý deň začali vyrastať kvety, s farbou očí uplakanej dievčiny.

Na našich lúkach môžeme nájsť aj pozostatok prehistórie – praslička roľná je tým predstaviteľom. Krehké, článkovité stonky sú bohaté na oxid kremičitý.

Rastlinka má široko rozložený a hlboko rastúci podzemok. Na jar z neho vyrastie hnedo zafarbená lodyha so spórami. Až neskôr sa objavia zelené, až 40 cm vysoké prasličkovito veetvené jalové lodyhy, ktoré vyzerajú ako malé jedličky.
Krehké, článkovité stonky sú bohaté na oxid kremičitý
Okrem toho obsahuje :

Skorocel kopijovitý, skorocel väčší /planatgo lanceolata, Plantago major/

V minulosti sa využíval skorocel kopijovitý hlavne na choroby dýchacích ciest a skorocel väčší na poranenia. Dnes sa väčšinou využíva viac skorocel kopijovitý, ale väčší má stále svoje uplatnenie aj pri bodnutiach hmyzom alebo zápaloch žalúdka.

Táto vysoká všaderastúca bylina z čeľade mrkvovitých býva často neobľúbenou v záhradách, kde sa vie rozmnožiť neuveriteľne rýchlo.
Mnohí záhradkári však ani netušia, že množstvom vitamínov, minerálov a liečivých látok predbehne nejednu pracne vypestovanú plodinu. Už v dávnych dobách sa používala ako zelenina, listy na šalát, ako príloha, mladé stonky aj za surova, podzemky a korene ako zelenina do polievky. Staršie listy s príchuťou podobnou petržlenu sa dajú ešte tiež s úspechom využiť.

Ako pripraviť niečo dobré pod zub z okolitých byliniek ?

Šalvia lekárska - Salvia officinalis.

a
Šalvia lúčna – Salvia pratensis

Aj keď má naša šalvia lúčna oveľa slabšie účinky, naši predkovia ju využívali podobne ako Šalviu lekársku.

Využívame ju na zníženie potenia, najmä nervového pôvodu, pôsobí protizápalovo, močopudne, zvieravo, má antibakteriálne účinky, čo oceníme najmä pri chorobách ústnej dutiny a hrdla, napríklad pri zápale ďasien, paradentóze, angíne, laryngitíde ....

REBRÍČEK LEKáRSKY / Achillea millefolium /

Známejší je ľudový názov : myší chvostík.
Jej latinský názov „Achillea millefolium“ pochádza od čias slávneho gréckeho hrdinu Achillea, keď sa počas trójskych vojen používal na liečenie ťažko sa hojacich rán. Vďaka takejto dlhodobej histórií mu podĺa niektorých liečiteĺov právom patrí pomenovanie najstaršej rastliny ľudového liečiteľstva. Millefolium znamená „tisíclistý“ a viaže sa k stavbe lístkov.

Baza čierna – Sambucus Nigra

Baza je legendami opradený ker s bielymi kvetmi a tmavými čiernymi bobuľami s tmavomodročervenou šťavou. V liečiteľstve sa využíva od koreňa až po plod, bol známy pod názvom pánbožkova apatieka, kvôli všestrannému pôsobeniu nielen na veci fyzické – ale ako sa verilo i ochranné a proti bleskom, zlým duchom i iným silám pôsobiace.

Koreň : odvar z koreňa využívame pri opuchoch /obklady, bolestiach kĺbov.../

Na základe záujmu ponúkame spoznávacie bylinkové workshopy, kde sa naučíte spoznať jednotlivé bylinky v prírode, niečo o pestovaní byliniek, spracovaní a použití pri liečení či v potrave.

Cena za jednu osobu je 30 EUR/deň. Za dva dni 50 EUR. Možnosť prespatia v stane. Deti dohodou :)

Miesto stretnutia : väčšinou Klokoč, okres Detva
Info : 0908 555 789

Púpava lekárska je všeobecná známa rastlinka, z ktorej gazdinky na jar varievajú púpavový „med“.
Pre liečebné účely sa však používajú listy a koreň.

Obsahuje najmä horčiny – Lactopicrín, taraxacín, taraxacerín, taraxasterol, taraxerol, steroly, aminokyseliny, triesloviny, kaučuk, silice, minerálne látky, inulin, karotény, vitamín C, vitamín B1, vitamín B2, cholín, kyselinu nikotínovú, kremičitú, vápnik, draslík, mangán, železo, fosfor, meď a podobne ...

Liečenie :

LIEČIVÉ BYLINKY

Od pradávnych dôb ľudia využívali byliny na liečenie a tiež ako hodnotnú potravu.
Vždy sa našli v spoločnosti ľudia, ktorí dôkladne poznali účinok rastlín, či už to boli šamani, či dedinské babky korenárky. Pôvodne sa všetky lieky pripravovali len z bylín, od toho je aj názov „droga“ z anglosaského „dregen“ čo značí „sušiť“.
Byliny sa používali spoločne modlitbami, zmenou životosprávy, krištálmi, kameňmi a niekedy aj časťami zo zvierat.