Liečivé bylinky - základ a využitie

LIEČIVÉ BYLINKY

Od pradávnych dôb ľudia využívali byliny na liečenie a tiež ako hodnotnú potravu.
Vždy sa našli v spoločnosti ľudia, ktorí dôkladne poznali účinok rastlín, či už to boli šamani, či dedinské babky korenárky. Pôvodne sa všetky lieky pripravovali len z bylín, od toho je aj názov „droga“ z anglosaského „dregen“ čo značí „sušiť“.
Byliny sa používali spoločne modlitbami, zmenou životosprávy, krištálmi, kameňmi a niekedy aj časťami zo zvierat.
Na liečebné účinky tej ktorej rastlinky prichádzali pomocou meditácie - komunikácie s informačnou štruktúrou rastliny alebo občas aj metódou pokus omyl – a tak si odovzdávali poznatky z generácie na generáciu.

Bylinka je z botanického hľadiska pomenovanie pre nedrevnatú rastlinu, ale v liečiteľstve ňou pomenúvame všetky častí rastlín, krovín a stromov, ktoré sa využívajú vo fytoterapií.

Prvé známe historické dôkazy o fytoterapií poznáme z roku 5000 pnl. V Číne i starom Egypte poznali obrovské množstvo liečiv, ktoré nevyužívali len vnútorne a na vonkajšie časti tela ako kozmetiku či liečivé masti, ale i balzamovali, farbili, používali na čistenie domácnosti.

Napriek učeniu prvých kresťanov, že uzdravuje jedine viera, a ich pokusov úplne zlikvidovať bylinkárstvo /upaľovanie čarodejníc, strašenie diablom a podobne/ toto učenie nezaniklo, práve naopak, rozvíjalo sa ďalej a dokonca začali liečivé rastliny pestovať aj v kláštorných záhradách. Vďaka tomu sa z nich stali odborníci, spisovali a ďalej skúmali jednotlivé rastliny a nezriedka sa stali vyhľadávanými liečiteľmi – u nás známi napríklad páter Kneipp či Hildegarda z Bingenu ...

Dodnes sa v rôznych obmenách miešajú dva také základné prístupy k liečeniu a to Hippokratov holistický /byliny v malom množstve a súčasne zlepšiť životosprávu/ a Galénov – byliny vo veľkých nárazových dávkach v spojení s modlitbami a „zariekavaní“ .. čo je vlastne iné pomenovanie modlitby, aby rastlina zosilnila svoj účinok.
Aj dnes vieme že kde smeruje naša pozornosť – tam ide energia. Výhoda liečenia bylinami oproti klasickej medicíne je vtom, že nepôsobí len na jeden orgán alebo chorobu, ale je zložená z rôznych látok pomáhajúcich celému organizmu, a to bez vedľajších nežiadúcich účinkov. Samozrejme berieme do úvahy dobrú znalosť bylín a dávkovania :o)
Podľa najnovších rozborov rastliny dokonca absorbujú z pôdy veľké množstvo látok, ktoré oni sami nemajú na čo využiť, ale dodávajú nám a samozrejme i zvieratám následne životne dôležité prvky do organizmu.
Ak jednotlivé prvky izolujeme ako sa to robí obvykle v klasickej medicíne, zistíme že sme nedosiahli až taký dobrý efekt ako sme logicky predpokladali.
Napríklad diuretiká, ktoré pomáhajú zvýšiť odtok moču zároveň odvádzajú z tela veľké množstvo potrebného draslíku. Celá bylinka púpava však pôsobí nielen diureticky, ale zároveň hneď dodá telu potrebné množstvo tohto prvku.

Vo fytoterapií využívame niekedy celé rastlinky, inokedy len ich časti. Využitie a toxicita mnohých rastlín nie je však vždy jednotná podľa rôznych odborníkov a teda aj odbornej literatúry, ktorá je už dnes hojne dostupná.
Osobne odporúčam herbáre našich „československých“ najväčších odborníkov na fytoterapiu pána Janču /už nežije, ale vychoval v podstate skoro celú dnešnú generáciu bylinkárov v Čechách i na Slovensku/ a jeho žiaka dnes už taktiež „metrákového dědka“ ako o sebe hovorí Josefa Zentricha. Tieto herbáre majú síce viac dielov, ale sú z odborného hľadiska na najlepšej úrovni.
Z jednotlivých rastliniek teda môžeme na liečenie využiť : koreň, podzemok, celú vňať, stonky, listy, kvety, plody, semená.

Koreň – upevňuje rastlinu v zemi, prijíma zo zeme a uchováva vodu a minerálne látky.

Podzemky sú tiež väčšinou pod zemou, aj keď už nie sú súčasťou koreňa- ale rastú skôr vodorovne, z nich nahor vyrastajú listy a stonky a a nadol ďalšie korene.

Listy – poznáme veľmi veľa druhov listov, sú dôležitou súčasťou rastliny – prebieha v nich fotosyntéza – za pomoci slnečnej energie menia oxid uhličitý a vodu na stavebné látky

Kvety – majú rozmnožovaciu funkciu

Plody – sú všetko čo vznikne z kvetu – bobule, struky, orechy ...

Využitie bylín :

Vnútorné :

Zápar /nálev/ : Sušenú alebo čerstvú časť drogy zalejeme prevarenou vodou a necháme lúhovať podľa druhu bylinky, približne 10 – 20 minút. Scedíme a pijeme. Niektoré treba pripravovať vždy čerstvé, a niektoré si môžeme navariť dávku na celý deň a z termosky po dúškoch popíjať.

Odvar : pripravuje z niektorých tvrdších častí rastlín – plody, kôra, vetvičky, ihličie, prípadne pri niektorých rastlinách aby s odbúrali varením niektoré toxické látky, alebo práve naopak, niektoré dôležité viac vylúhovali

Macerát: do studenej vody vložíme bylinky a necháme lúhovať podľa potreby – napríklad aj celú noc, alebo deň. Niektoré nechávame v chlade, niektoré na teplom slnečnom mieste

Sirupy alebo medy: takúto formu uprednostíme pri deťoch alebo zvlášť horkých bylinkách
Sirup získame : varením : do precedeného záparu alebo odvaru nasypeme cukor a povaríme. Uložíme do sklených fliaš a zazátkujeme. Cukor je tu aj konzervantom, ak ho dáme dostatočné množstvo. Pridávame podľa toho, na akú dobu chceme sirup uchovať, alebo či ho hneď spotrebujeme. Nielen pre chuť môžeme pridať aj šťavu z citróna.

Sirup môžeme získať aj zasýpaním cukrom : napríklad skorocelový alebo z mladých smrekových výhonkov
Podobne sa pripravuje i medový sirup: byliny alebo zalejeme medom aby pustili šťavu a vznikne niečo ako sirup, alebo ich najemno nakrájame /sušené pordvíme/ a vmiešame do medu, kde s atiež vylúhujú po čase účinné látky.

Vína, likéry

Tinktúra /alkohol, glycerín/ : sušenú alebo čerstvú drogu lúhujeme v liehu /alebo inom dostupnom silnom alkohole/
Podľa výskumov z tohto i predchádzajúceho storočia, sa zistilo že ešte viac látok sa zextrahuje v zmesi alkoholu a glycerínu, čo využívajú najmä v gemmoterapií, kde chcú zachovať čo najviac prvkov vrátane enzýmov a imunitných látok.

Vonkajšie :

Obklad studený, teplý :
Obklady môžeme alebo navlhčiť v náleve, a tak priložiť na telo, alebo na gázu naukladať sparené, či podrvené listy a priložiť na telo.

Kaša – podrvené listy suchej alebo zelenej drogy zmiešame s kúskom vody na kašu a prikladáme na boľavé miesta alebo rany

Kúpele – na kúpeľ môžeme použiť odvar, zápar, alebo macerát, môžeme použiť na celé telo, alebo čiastkové kúpele – nohy, sedací kúpeľ ...

Inhalácie : nad horúcim záparom alebo odvarom prehodíme uterák alebo deku a inhalujeme kým cítime vôňu, potom si dáme teplý zábal a odpočívame
Pôsobí na pokožku i na dýchacie cesty .
AK chceme pôsobiť na celé telo komplexne, môžeme využiť aj prírodné sauny s použitím bylín.

Maste, olejové výluhy : maste môžeme pripraviť z rôznych druhov základov alebo voskov,
Môžeme ich vyrobiť za studena dlhodobým lúhovaním, alebo pôsobením tepla /najlepšie vo vodnom kúpeli/ za 1-2 hodinky.
Oleje pripravuje podobným spôsobom ako maste.
/ľubovníkový olej, nechtíkový olej/