Z koncertíku Horana a syn

K Matke Zemi

Ó, mama Zem, zelený dych hôr,
premôž ten hlad nenásytných píl,
ja nádej dám a Ty rodostrom,
nad nami čas, ktorý odpustil.

Slnko jak čln v mori našich snov,
vylieči z rán, čo sme rozdali,
nad ránom znie tichý vtáčí tón,
svet veľký je a my primalí.

Sloboda v nás, Zelený dych hôr,
prelet ten múr, tisícročný strach,
cti Matku Zem, každodenný chlieb
a Otca Hviezd večer v rozprávkach.

Tisícročné husle

S husľami na srdci, na strune z bolestí,
voláme nádeje na krížnom rázcestí.
Keď voda z prameňa sťažkne ti na rukách
a v duši holorub, nech vôla nepuká.
Keď pece vyhasnú a chleby skamenia,
nechajte pozdĺž riek čarovné znamenia.

Kolesá života, kolesá v obilí
pred prahom dreveníc, ktoré sme zdedili.
A spevy prastaré, venčeky po vode,
pokornú odvahu k divokej slobode.

Drina a čakanie na chvíle bez brehov
na silu prasilu, snežienky pod snehom.
Hlina je hlboká. Matka Zem nesúdi,
bosými nohami roztáča osudy.

Kolesá života --