Čo nájdeme v lese v zime ?

Dub zimný, letný ...

Kôra : obsahuje vysoký podiel kyseliny trieslovej, kvôli ktorej využívame jej sťahujúce účinky – pôsobí protizápalovo a antibakteriálne.

Zbiera sa mladá kôra z tenkých stromov alebo vetvičiek hneď na jar.

Odvar z kôry alebo listov sa užíva pri hnačkách, kataroch žalúdka, čriev, chorobách močových ciest, pečene.

Môžeme ho piť ako čaj, ale len v menšom množstve, kloktať /zápal mandlí, ďasien/ alebo použiť vo forme obkladov či sedacích kúpeľov: pri kožných problémoch, hemoroidoch, zápale žíl, kúpele na nohy pri zvýšenej námahe alebo potivosti.

Plod – žaluď:

V dávnejších dobách mali ľudia v jedálničku aj plody duba – žalude. Dobre sa zbierajú, /zber na jeseň, niekedy na MIchala :) / lebo nie sú v pichľavých obaloch ako plody gaštana či bukvice.

Plod obsahuje asi 70% škrobov a cukrov, 6% bielkovín. Tiež triesloviny, flavonoidy, horčiny ...

Hlavný problém pri príprave žaluďov je ich horká chuť.
Dobré je ich olúpať, nechať namočené vo vode, vodu vymieňať. Keď ostane svetlá, necháme vysušiť a potom pomelieme na múku, alebo opražíme na suchu a používame ako náhradu kávy.

Ak nemáme toľko času, potom ich môžeme variť a aj tú vodu vymieňať. Niekde sa odporúča variť ich spolu s popolom, čo skôr odstráni ich horkosť. V niektorých starých receptúrach sa odporúčalo varenie vo vápennej vode.

Potom sa podrvia na jemno a môžu ďalej variť ako kaša, alebo pridať do múky na pečenie chleba. Pridáva mu korenistú, orechovú – a po dôkladnej príprave ani nie až horkú chuť.

Ihličnany : Smrek /Jedľa, borovica/

Najrozšírenejší a najdostupnejší smrek – je už od antických dôb využívaný v ľudovom liečiteľstve.
Živica, ihličie, výhonky, pupene /základ nových vetvičiek/ sú výborné pri liečení dny, reumy, bronchitídy, zápalu hrdla.

Najmä mladé výhonky, alebo pupene sa využívajú aj dnes pri kašli, ako protizápalové prostriedky a tiež podporujú prekrvenie. /Opačne ako pri dubovej kôre/

Recept : 1čaj. Lyžička pupeňov sa chvíľu povarí asi v 3 deci vody. Scedíme a pijeme 3 krát denne, nie dlhodobo /pre vysoký obsah terpénov/

Na krátkodobé použitie môžeme použiť aj odvar z ihličia. Ako špecialitu niektorí pridávajú vetvičky aj pri varení guľáša. /Tu je vhodné dať vetvičku do niečoho pevného – napríklad čistého plátna alebo pančuchy, a potom vytiahnuť, pretože sa potom zle vypľúvajú /vlastná skúsenosť/

Veľmi obľúbené boli aj kúpele z ihličia. 150 – 200g sa povarí v 1 litri vody, precedí a prileje do kúpeľa. Vhodné pri nachladnutiach, bolestiach kĺbov či reume.

Tiež dym z ihličia či živice sa používal na prečisťovanie priestorov, dnes na to používame éterické oleje.

Zo živice s pripravovali liečivé masti, vyhľadávané najmä pri zápaloch priedušiek, alebo bolestiach svalov či kĺbov.
Živica nie je rozpustná vo vode, len v tukoch, alebo sa môže nechať lúhovať v alkohole.

Podobne sa využíva aj jedľa biela, alebo borovica.
Ako potrava sú vhodné aj semiačka smreku či jedle, obsahujú vhodné minerály a vitamíny, len pre ich veľmi malý objem je to časovo veľmi náročný zber. Najväčšími semiačkami ihličnanov sú limbové semiačka – oriešky, ktoré už dnes môžete zohnať aj v predajniach so zdravou výživou.
Semiačka sa môžu jesť čerstvé, pridávať do kaše, k múke, alebo opražiť.

Borovica

Borovica patrí medzi ihličnany, nájdeme ju v našich lesoch, ale i parkoch.

Semiačka môžeme získať zo stromov starších ako 30 rokov, kedy začína kvitnúť a vytvárajú sa šišky. NIekdy ostávajú na stromoch a v druhom roku semiačka vypadávajú na zem.

Ihličie a živica sa tiež ako u smreka používajú ako silné liečivo na liečbu dýchacích ciest – inhalácie, masti, kúpele... Tiež podporuje trávenie, krvný obeh, revitalizuje celý organizmus.

3-4 litrový hrniec naplníme čerstvými alebo sušenými výhonkami a zalejeme vodou. Varíme 10 minút, scedíme a prilievame do kúpeľa, alebo spravíme mokrý obklad. V špecifických prípadoch môže u citlivých osôb spôsobiť podráždenie pokožky.
Čaj na vnútorné užitie pripravujeme len z jarných špičiek výhonkov a v priebehu dňa vypijeme najviac 2 šálky. Nevaríme, len zalejeme 2 čajové lyžičky drogy vriacou vodou a 10 minút necháme lúhovať.
Tieto mladé jemné výhonky môžeme pridať aj do jarných šalátov.

TRNKA

Vcelku chutnou potravou môže byť aj trnka. Pochádza z nej dnešná podoba slivky, ale až taká lahôdka to nie je. Podĺa jedného autora ak si chcete výborne precvičiť mimiku tváre, dajte si na jeseň pár kúskov trnky a požujte :D Svoju sladšiu už celkom príjemnú chuť dostáva plod až keĎ „prejde mrazom“ ako sa ľudovo hovorí. Vtedy sa časť horkost stiahne späť do vetvičiek.
Môže sa jesť v menšom množstve aj v surovom stave, ináč sa z nej vyrábajú omáčky, džemy, sirupy, likéry a vína. Pri tomto ovocí je nutné pridávať cukor, alebo aspoň miešať ho s inými plodmi ako napríklad jablkami.

Trnka patrí medzi liečivá čistiace krv, povzbudzujúce látkovú výmenu, je mierne močopudná, účinná proti zápche i pri kožných problémoch.

Buk lesný

Plody buku - bukvice - boli obľúbeným zdrojom potravy nielen u zvierat, ale aj u ľudí.
Vyrábal sa z nich kvalitný za studena lisovaný olej, ktorý v dobrej kvalite mal príjemnú vôňu i chuť.
Tiež sa mleli aj na múku, podobne ako žalude.

V časoch núdze sa na múku mlela aj kôra stromov.