Tuláčik a Klára

Erik Jakub Groch : Tuláčik a Klára

KÚZELNÍK

Hľadel raz Tuláčik von oknom. Stál a hľadel tam, kde by už malo voľačo byť.

Ale nebolo tam vôbec nič.

A povedal Kláre: „Stojím a hľadím von oknom až tam, kde by už malo voľačo byť. Ale vôbec nič tam nie je. Aspoň nič také, na čo by sa oplatilo tak dlho hľadieť,“ dodal.

A zatvoril oči, pretože mu bolo ľúto nechať ich nadarmo otvorené.

„Tak sa pozri voľakde inde,“ povedala Klára. „Možno tam bude niečo, na čo sa oplatí hľadieť aspoň chvíľku.“

Tuláčik otvoril oči a pozrel sa voľakde inde.

Voľakde inde visel obrázok. Na obrázku bol fúzatý muž. Na hlave mal vysokánsky klobúk. A na rukách biele rukavice.

„Kto je to?“ opýtal sa Tuláčik zvedavo.

„Kúzelník,“ povedala Klára.

Ale Tuláčik nevedel, kto je to kúzelník.

„A kto je to KÚZELNÍK?“

„Kúzelník je každý, kto robí kúzla,“ povedala Klára.

Ale Tuláčik nevedel ani to, čo sú to kúzla.

„Kúzla sú,“ vysvetľovala Klára, „keď kúzelník zloží z hlavy vysokánsky klobúk. Keď poklope paličkou na klobúk a povie ČÁRY-MÁRY! A keď potom z klobúka vytiahne bieleho králika. Alebo zobudí spiaceho medveďa. Alebo vytiahne z rukáva prúžkovanú myš.“

Tuláčik sa zahľadel na obrázok s kúzelníkom. A predstavoval si, ako zdvihne kúzelnícku paličku. Ako si zloží klobúk. Ako povie ČÁRY-MÁRY! A ako z klobúka vytiahne bieleho králika. Alebo urobí voľajaké iné kúzlo.

A bežal po klobúk.

A po metlu.

„ČÁRY-MÁRY!“ búchal Tuláčik metlou po klobúku.

Ale z klobúka nič nevytiahol.

Tuláčik sa náhlil za medveďom, ktorý práve spal.

„ČÁRY-MÁRY! ČÁRY-MÁRY!“ volal Tuláčik na medveďa.

Ale spiaci medveď sa ani nepohol.

Tuláčik utekal po kabát.

„ČÁRY-MÁRY! ČÁRY-MÁRY!“ dohováral Tuláčik kabátu.

Ale z kabáta nevypadla ani jediná prúžkovaná myš.

„Nijaké kúzlo sa mi nepodarilo,“ žaloval sa Tuláčik. „Keby aspoň jedna myš vypadla z rukáva.“

Klára sa pozrela na Tuláčika. Bol veľmi smutný.

„Tuláčik,“ povedala odrazu Klára. „Svet je plný čarovných vecí. Len sa pozri!“

Tuláčik a Klára si sadli pred dom.

A pozreli sa na svet okolo seba.

Na trávu, ktorá rástla sama od seba. Na kvety, ktoré voňali nevedno prečo. Na potok, ktorý prúdil a nikto ho nepoháňal. Na velikánske slnko nad sebou, ktoré nik nemusel pridržiavať, aby nespadlo.

A keď všetko pohltila noc, Tuláčikovi sa zdalo, že je svet schovaný v jednom jedinom kúzelníckom klobúku.

Takom veľkom, že sa do neho všetci pomestíme.

Poslať nový komentár

Smajlíci
:-)(giggle):-D(rofl);-):-P:-*(blush):-|:-(;-(:-OB-](clap)(y)(heart)(brokenheart)(hug)(flower)(sun)(cake)(beer)
Nepovinné. Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
Úsmev Chichocem sa Veľký úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe Mrkám Vyplazený jazyk Bozkávam Hambím sa Mlčím Smútok Plačem Prekvapenie Pohoda Tlieskam Áno Srdce Zlomené srdce Objímam Kvietok Slnko Torta Pivo
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Allowed HTML tags: <a> <em> <strong> <cite> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd>
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
  • Textové smajlíky budú nahradené obrázkovými.
  • K textu môžete pridať obrázok.

Viac informácií o možnostiach formátovania



Autorské práva vyhradené

Vzťahujú sa na vlastné články, hodvábne výrobky a výtvarné diela z iných materiálov.