Novinka : Obyčajné naničmamy - kniha nielen pre maminy :D

Vložil(a) adinka, 12. Júl 2011 - 14:31

Tak sme sa stali rodičia.
Snáď nám Boh lásku požičia...
Daj nám jej, prosím, milý Pane,
pre naše deti plné dlane.

Dve obyčajné naničmamy z www.nanicmama.sk píšu o svojom pohľade na materstvo
a rodičovstvo. Opisujú drobné príhody v rodinnom živote, vďaka ktorým sa
navzájom so svojimi deťmi učia, ako spolu tvoriť šťastnú a spokojnú rodinu.

Ukážky:

Georgína
Moje dieťa...
Pre väčšinu matiek - čakateliek je to najkrajšie slovné spojenie.
Predstavujú si, aké to bude krásne, keď svoje dieťa vezmú do náruče a nežne
ho poláskajú, ako sa budú na seba navzájom anjelsky usmievať, a akí budú
všetci šťastní.
Madona s dieťaťom...
A potom príde tvrdá realita.
Spomínam si, ako som celé noci vláčila plačúceho mesačného syna na rukách a
zúfala si: "Tak toto je to úžasné materstvo? Veď ja som len chodiaca
mliekareň, prebaľovačka, prezliekačka, nosička, kúpačka - a čo mám z toho???
Nič!!! Moje dieťa sa na mňa ani neusmeje!!! A ja sa mám cítiť blažene? Ja sa
tak necítim! Ja som unavená! A chcem spať!!!"
Mala som pritom tesne pred tridsiatkou, Miško bol osem rokov túžobne
očakávané dieťa, a po teoretickej stránke som bola na materstvo dokonale
pripravená. Preštudovala som si kopy knižiek o tehotenstve, vývine dieťaťa,
starostlivosti o bábätko...
To všetko mi však bolo vlastne na dve veci - na nič a na milú rozmilú. Aj
tak som si vtedy pripadala ako tá najhoršia naničmama.

Broňa
Denne si uvedomujem, že so sebou vlečiem nejaké "tiene". Stereotypy, zvyky z
detstva, zlozvyky z rannej dospelosti... A keď zo mňa občas vyletí
hromobitie smerom k dcéram, viem, že niekde v sebe nosím búrku.
Keď som spätne čítala svoje príspevky na Naničmame, pochopila som pri jednom
z nich, že ja som jediná, kto ju môže a vie skrotiť. A premeniť ju na úrodný
dážď. Vypršala som sa pri čítaní tohto svojho príspevku do duše.
A až bude vo mne hrmieť, skúsim si na to spomenúť. Čokoľvek si nesiem,
čokoľvek dávam svojim deťom, všetko vie byť dobré. Alebo zlé. Podľa toho,
ako sa k tomu vedome postavím.

Georgína
Ak pred deťmi pokojne priznáme aj svoje chyby a nedostatky, ak sa vieme na nich dokonca zasmiať, tak ich učíme, že dokonalý nie je nikto a každý má právo na omyly a pády. A každý má právo aspoň občas byť unavený, smutný, bez nálady... A postupne to budú vedieť aj rešpektovať.

Broňa
Potom bola na rade Hanka: „Má to štyri nohy, ale žiadne rohy...Čo je to?“
„Ovečka,“ povedala Juli.
„Môže byť,“ odpovedala Hanka, „ale myslela som guľatý stôl...“
No a teraz bola na rade Julka: „Je to ako mama, ale nie je to mama. Kto je to?“
Na nič sme neprišli... Snažila sa nám pomôcť: „Má to čelo ako mama, aj sa to tak správa.. Stále nič?!
Predsa, ja, tvoja dcérenka!“
Každá z nás to tuší - ale keď to taká malá škvrnka pomenuje - páni! - to je ozajstná zodpovednosť.
Veď podľa toho, aká som, takú budem mať dcéru... Nuž, mám čo robiť - na sebe.

Ukážky:

Georgína
Snažíme sa často toho zvládnuť priveľa, neraz za svoj vlastný úkor. Chceme mať aj upratané, aj navarené, aj si dožičiť aspoň desať minút pokojného posedenia pri knižke a káve, aj sa dostatočne venovať deťom, aj do práce treba chodiť, aj s manželom podebatovať... Toto všetko sa často jednoducho nedá natlačiť do 24 hodín. Mama potom behá po dome celá upachtená a snaží sa riešiť všetko naraz. Ale nervózna a ukričaná mama vychováva nervózne a ukričané deti. Ak si mama dopraje ten luxus, a prestane chcieť byť za každú cenu dokonalou, a aspoň niekedy sa s prehľadom vykašle na nejakú svoju „povinnosť“, a miesto toho robí to, čo ju baví a teší, a na čo má práve chuť, na rodinnej atmosfére je to veľmi rýchlo poznať. Ako zázrakom sa často upokoja aj ostatní členovia rodiny.

O autorkách :

Georgína
Pod týmto nickom už niekoľko rokov prispievam na webportál www.nanicmama.sk.
Virtuálne sa tam stretávajú ženy, ktoré sa neboja priznať, že sú občas
nedokonalé, majú svoje problémy a starosti, a občas niečo jednoducho
nezvládnu. S miernou dávkou irónie a nadhľadu samy seba nazývajú naničmamy.
Na týchto webstránkach sa v diskusiách preberá vlastne všetko - nielen
"klasické" témy žien - matiek, ale aj partnerské spolužitie, psychohygiena,
celospoločenské témy, alternatívne spôsoby života...
Nejde však len o diskusie. Naničmamy sa tiež delia so svojimi radosťami a
starosťami, opisujú bežné príbehy zo svojich životov a navzájom si radia.
Všetky sú si tam rovné, tykajú si, a všetky tam majú právo vyjadriť sa ku
komukoľvek, čomukoľvek, akokoľvek a kedykoľvek.
Niekto príde, napíše svoj problém, prečíta si rady, ktoré dostane, a potom
sa už neukáže. Niekto chodí na stránku mesiac, niekto rok, a sú tam aj
"trvalky".
Som jedna z nich a tak vidím, že niektoré otázky sa opakujú stále dokola. Sú
to vlastne také večné rodičovské témy a dilemy, ktoré riešime stále znova a
znova... Každý po svojom a každý podľa seba.
V tejto knižke sú niektoré moje príspevky z Naničmamy a aj ďalšie moje úvahy
o tom, ako vnímam rodičovstvo, a ako som riešila a riešim rodičovské dilemy
ja. Obyčajná naničmama J.

Broňa

Naničmamu som objavila omylom. Už predtým som tušila, že náhody neexistujú.
Dnes som si takmer istá. Vždy sa ku mne dostane to, čo potrebujem. Ten
portál som potrebovala ako soľ, hoci vtedy som to ešte netušila.Ale od
začiatku...
Dlho som nemohla donosiť dieťa. Potom mi boli požehnané hneď dve dcéry v
krátkom čase po sebe. Snažila som sa byť skvelou matkou. Mala som na to
všetky dispozície - vzdelanie v odbore (materstvo by sa malo študovať, nie
pedagogika a psychológia J), skvelé rodinné zázemie, dostatok miesta, času a
relatívne aj peňazí - a pritom denný pocit nulovej reálnej mamo-úspešnosti.
Hľadala som. Všade. Bezradnosť sa stupňovala.
Z každej literatúry pre mamičky na mňa hľadeli krásne, spokojné, štíhle,
usmiate mamy a ich spokojné radostné ratolesti.
Vošla do mňa zlosť. Mala som ich plné zuby - všetkých tých fotiek, reklám,
billboardov, programov a časopisov... Nedokázala som im uveriť. Mala som
dve deti, bordel v celom dome, zrkadlo a dostatočne dobrý zrak.
Prestala som hľadať.
A potom som ich našla. Naničmamy. Vrhla som sa medzi ne a... Stala sa
krásnou, usmiatou, zatiaľ nie celkom štíhlou mamou spokojných a radostných
ratolestí...
Čítala som všetky tie príbehy, radosti, sťažnosti, trápenia, láskania... A
vedela som, že som doma.
Začala som hľadať vo svojom živote niečo, o čo by som sa mohla podeliť. A
našla som - krásne chvíle s vlastnými deťmi.
Moje milé naničmamy! Sebe a vám ďakujem za schopnosť zastaviť sa a vidieť v
tom zhone, neporiadku a detskom vresku krásne chvíľky, ktoré nám deti
dávajú, aj keď ich popri tom všetkom inom, ako nám dávajú zabrať, nestíhame
vnímať.
Tak, ako som sa delila s nimi na Naničmame, tak sa podelím aj tu. A tak, ako
na Naničmame, verím, že aj tu dokážete vidieť moje osobné materské
dozrievanie.
A ak sa niekto reakciou na našej stránke podelí s tým svojim, budem
nesmierne vďačná. Lebo rôznorodosť ciest a zážitkov žien na portáli ma
priviedli k uvedomeniu si vlastnej jedinečnej cesty. A znovu a znovu
obdivujem, ako mamy dokážu so svojimi deťmi, a pre svoje deti a pre seba -
hoci to aj v istých fázach nevidia a nevnímajú, a cítia sa celkom nanič -
vytvárať krásny svet a podeliť sa oň.

Obsah:
1. Všetko sa treba naučiť
2. Mama a otec, dcéra a syn
3. Všade dobre, doma najlepšie
4. Krátkodobá strata a dlhodobý zisk
5. Trpezlivosť a dôslednosť
6. Láska, pochopenie a tolerancia
7. Hnev
8. Odmena a trest
9. Sľuby a dohody
10. Poslušné alebo samostatné?
11. Detský strach
12. Malí pomocníci
13. Súrodenecká rivalita
14. Škola – základ života
15. Peniaze, peniaze a ešte raz peniaze
16. PC náš každodenný
17. Tabu témy
18. Problémy v rodine
19. Iné deti
O Naničmame
O autorkách