NIektoré mylné informácie, postoje či predstavy, pre ktoré mamičky prestnú s dojčením a prejdú na umelé mleika.

Mama. Jednoduché slovíčko obsahujúce v sebe celý vesmír, ktorým sme nášmu dieťatku. Mamma. Prsník – máme pripravený práve preň, aby mohlo precítiť našu lásku čo najdôkladnejše
Väčšina dnešných mamičiek sa už k informáciám o dojčení dostane častejšie ako v uplynulých rokoch a môže na to využiť rôzne zdroje. Ženy z rodiny, z okolia, médiá, zdravotnícky personál – všetci majú na to nejaký názor, isté skúsenosti a informácie, ktorými chtiac nechtiac ovplyvňujú budúcu mamičku , snažiacu sa získať čo najviac vedomostí a zručností ešte pred pôrodom. Dobre mienená rada niekedy pomôže, inokedy zmätie ešte viac. Aj ja, nielen ako matka, ale aj ako masérka mamín a ich detičiek som bola často kontaktovaná a poprosená o radu. Alebo už som sa dozvedela pri masáži len príbeh smutnej maminky, ktorá skončila s dojčením a prešla na umelú výživu.
Tých príbehov je množstvo, skúsim uviesť tie najčastejšie a tie, kde by sa ešte bolo dalo pomôcť, keby sa mamičke dostalo správnych informácií a niekedy by bolo stačilo iba trochu podpory.
Prvá skupina nešťastných matiek sa ledva vrátila domov z pôrodnice. Z rôznych dôvodov sa personálu nepodarilo naučiť ich správne dojčiť. Poranené bradavky nútia matku prepočítavať hviezdičky prvých pár sekúnd prisávania, často je vybavená klobúčikmi už v pôrodnici. Nervózne pokukuje po fľaške z darčekového balíčka a vyškerenom bábätku s ešte vyškerenejšou mamičkou na reklamných stránkach časopisu propagujúcej umelú výživu.
Podľa rady svokry sa snaží bradavky šetriť a nedojčí častejšie ako každé 3 hodiny z jedného prsníka. Dieťatko je uplakané, mama takisto, pripisuje to baby blues a čaká, kedy to prejde.
Nadôvažok sa jej zdá, že mlieka je málo, aj keď pije čaje na podporu dojčenia a vyjedá zapraženú polievku od svokry. Po odstriekaní sa jej aj jej okoliu zdá, že mlieko je vodavé a teda slabé. Nakoniec po tej fľaške skutočne siahne.
V takýchto prípadoch naučím mamičku správne prisatie, aby sa nepoškodzovali bradavky a ako si má skontrolovať, či dieťatko pekne pije, tiež stláčanie prsníka, aby dostalo všetko dostupné mliečko. Vysvetlím jej, že nemusí čakať tri hodiny, ale môže dojčiť tak, ako si to bude bábätko vyžadovať, ak nestačí jeden prsník, ponúknuť aj druhý. Predné mlieko od smädu má síce vodavejšiu konzistenciu, ale je tiež dôležité tak ako zadné, hustejšie, nie je teda dôvod myslieť si, že je má „slabé“ mlieko. Klobúčiky môžu tiež prispieť k zníženiu tvorby mlieka, tak sa ich posnažíme úplne vylúčiť, keďže ani nie sú vyrobené ako ochrana bradavky, ale ako protéza za bradavku z ktorej sa nedá dojčiť. Čo je tiež jeden z dôvodov, pre ktorý nastávajú problémy s dojčením, aj po svojom treťom pôrode som sa s tým stretla v pôrodnici. Namiesto aby sestričky skúšali naučiť matku správne prisatie, bola „sfúknutá“ že nenosila klobúčiky už preventívne a dostala na dokrmovanie fľašku, aj keď sa prisatie občas s tými klobúčikmi podarilo, nemala dostatok mlieka. A myslím, že malé bolo zmätené aj dokrmovaním z fľaše. Vtedy som nemala príležitosť pomôcť tejto mamine, ale ak by som mala podobný prípad, upokojila by som ju, že z každej bradavky sa dá dojčiť, dieťa neuchopuje bradavku ale dvorec a pokúsili by sme sa nájsť vhodnú polohu na správne prisatie. Tiež by sme mohli vyskúšať kŕmenie po prste na nácvik prisatia, prípadne ak by bolo nutné dokrmovanie, tak s laktačnou pmôckou na prsníku, kým sa rozbehne tvorba mliečka.
Mamičkám s ragádami a boľavými bradavkami odporučím okrem správneho prisatia v stave núdze aj genciánovú violeť alebo univerzálnu masť, ak je podozrenie na kandidu, prípadne aj iné riešenia podľa protokolu o Candide albicans.
Ďalšou skupinou mamičiek ktoré zvyčajne skončia pri umelej výžive sú tie, ktoré na radu lekárov majú obmedziť alebo prerušiť dojčenie. A to aj v prípadoch, kedy by to vôbec nemuselo byť nutné, napríklad pri antibiotikách, horúčke, ak má dieťa alebo matka hnačku, dokonca mi nedávno telefonovala mamina, ktorej dali antibiotiká a prikázali obmedziť dojčenie zo zapáleného prsníka, teda presný opak, ako som jej odporučila ja, a teda dojčiť najmä zo zapáleného prsníka, aby sa pekne vyprázdňoval aj bez odstriekavania. Do druhého dňa mala pokoj a zápal zmizol, len si myslím že zbytočne brala aj tie lieky, aj keď sme nemali osobný kontakt, pretože bola z iného kúta Slovenska.
Takže v týchto prípadoch treba len ubezpečiť matku o vhodnosti a potrebe dojčenia /v istých prípadoch až nutnosti/ aj v týchto prípadoch, aby zbytočne nemýlila dieťa fľašou a nenastali ďalšie komplikácie ako zníženie tvorby mlieka, odmietanie prsníka alebo zbytočný dojčenský štrajk.
Mala som mamičku, ktorá musela ísť do nemocnice so zapáleným pankreasom a žlčníkom, mala 3 mesačné bábo, podarilo sa jej vybaviť, že malá mohla ísť s ňou na izbu aby ju mohla dojčiť. Boli teda spolu na izbe, lenže mamička mala infúzie a nemohla si ju nadojčiť kedy chcela, nebolo toho, kto by jej tak často malú prikladal. Takže po pár dňoch to vzdali, malá plakala v postielke, mamina vedľa v posteli ... Dieťatko potom začala doma kŕmiť svokra z fľaše, bohužiaĺ neviem ako to dopadlo, nemám na nich kontakt. Svokru by som asi skúsila naučiť alterntívne kŕmenie, maminka si odstriekavala mliečko aj v nemocnici, ale neviem ako dlho tam nakoniec bola a ako to bolo po operácií žlčníka.
Niektorí pediatri majú tiež istí diel viny na predčasnom ukončení dojčenia niektorých mamičiek, keď pri návštevách poradne zneistia maminu ohľadne nízkeho prírastku dojčenia, alebo pri kolikách odporučia matke nech vyskúša antialergické mlieko, ak má pocit, že by to mohlo byť z jej stravy. Tu sa zas moje odporúčania rôznia podľa konkrétneho prípadu, ale vo všeobecnosti pri tej nízke hmotnosti by som určite musela vidieť dojčenie, či sa správne prisáva, či naozaj pije a názorne upraviť mamine polohu, prisatie, naučiť stláčanie prsníka, ak má málo mlieka odporučiť postupy na zvýšenie tvorby mlieka a pri nutnom prikrmovaní naučila kŕmiť po prste alebo z pohárika.
Pri tých kolikách tam je to naozaj veľmi rôzne, tam učím aj masáže detičiek, pôsobenie aromaterapie, upokojenie, časté nosenie napríklad aj v šatke, ohľadne dojčenia kontrolujem či nie je nadprodukcia s následnými bolesťami bruška, tam sa dá poradiť dojčenie len z jedného prsníka viac krát, zmena polohy a podobne.
Ďalšie prípady predčasného ukončenia dojčenia a to je zrejme najväčšia skupina, je vedomé ukončenie, a to podľa „odborných“ rád po šiestom mesiaci, keď už vraj dieťa papá tuhú stravu a materské mlieko nepotrebuje, ba nad 9 či 12 mesiacov už je priam škodlivé, či už vraj produkuje závislosti alebo obsahuje veľké množstvo cholesterolu /mne osobne dané poučenie mladého pediatra v detskej nemocnici pred pár rokmi/. Dokonca aj pred rokom pri ponaučení o dojčení pri odchode z pôrodnice na otázku mamičky, s ktorou som pred tým ležala a pochválila ju, že dojčila 2 a pol roka svoju prvú dcérku, jej bolo laktačnou sestrou povedané že podľa najnovších štúdií je po roku dojčenie zbytočné a je výlučne psychickou potrebou a o to viac komplikuje odstavovanie v neskoršom veku. Tak teraz neviem, ako sa tá mamina pri druhej dcérke rozhodla, či podľa mojich rád, alebo podľa poradenstva na šestonedelí ...
Mne volajú maminy takýchto detičiek, aby som im pomohla radami ako odstaviť, lebo že ich kamarátkam sa už dávno deti samé odstavili aj v deviatom mesiaci a ten ich „ciciačik“ ani za nič.
Keď im oznámim, že podľa mňa šlo u ich kamarátiek /či iných mamičiek v okolí/ len o neriešený dojčenský štrajk a mali by mi volať skôr oni, a pošlem link na tú krásnu prezentáciu na Mamile  /veľmi pekná je tá fotka s maminou hrajúcou na husle / sú nadšené a spokojné, že chybné teda nie sú oni ani ich deti, ale že je to prirodzené a spokojne pokračujú v dojčení. Tu už neviem odhadnúť, nakoľko ich okolie neskôr ovplyvní a či vydržia a nevyhlásia dieťaťu vojnu kto komu čo nedá ...
Určite je ešte veľa rôznych príčin, prečo maminy odstavia dieťatko, spomenula som len pár z mojich skúseností. Každý prípad je iný, závisí od zdravotného stavu, osobnosti mamičky, rodiny a okolia, v akom žije.
Pri problémoch s dojčením preto vždy najskôr odsledujeme polohu a správne prisatie, či dieťatko pije, skontrolujeme prsníky pri zápale alebo poranené bradavky, poradíme riešenie situácie, podporíme psychicky. Vhodné riešene je aj kŕmenie po prste alebo z pohárika, v niektorých situáciách aj s laktačnou pomôckou priamo na prsníku, ak treba dokrmovať a zároveň zvýšiť alebo udržať tvorbu mlieka.
Pevne verím, že sa situácia zlepší aj v zdravotníctve aj v správnej informovanosti mamičiek a umelá výživa bude už len veľmi zriedkavo používaným artiklom.