Čo robiť, keď sa neprisáva

Jack Newman, MD, FRCPC
Prečo sa môže dieťa neprisávať?

Je viac dôvodov, prečo sa dieťa môže odmietať prisať. Často ide o kombináciu dôvodov. Napríklad v prípade, že sa nevyskytnú ešte iné faktory, môže sa na prsník prisať aj dieťa s prirastenou uzdičkou, ale ak sa mu napr. príliš skoro dáva ešte aj fľaša, stav sa môže zmeniť z „prijateľného“ na „absolútne nefungujúci“.

Niektoré deti nemajú chuť na dojčenie alebo sajú slabo v dôsledku liekov, ktoré dostanú počas pôrodu. Za tento stav zodpovedajú prevažne narkotiká, obzvlášť zle pôsobí meperidín (Demerol), pretože koluje v krvi dieťaťa dlhú dobu a ovplyvňuje spôsob, akým dieťa saje niekoľko dní. Dokonca aj morfín, podaný pri epidurálnej analgézii, môže spôsobiť, že dieťa sa nebude chcieť dojčiť alebo prisať. Keďže lieky z epidurálnej analgézie sa určite dostávajú do krvi matky, dostávajú sa tak aj do dieťaťa pred jeho narodením. Ďalšie zásahy počas kontrakcií a pôrodu (napr. infúzie vo veľkých množstvách, intenzívne odsávanie dieťaťa po pôrode, ktoré jednoducho nie je nevyhnutné pri zdravom, donosenom dieťati) môžu tiež spôsobiť ťažkosti s prisávaním dieťaťa.
Abnormality úst dieťaťa môžu spôsobiť, že sa dieťa neprisaje. Rázštep podnebia, ale zvyčajne nie rázštep pery, spôsobuje vážne ťažkosti s prisávaním. Niekedy rázštep podnebia nie je zjavný a ovplyvňuje iba časť vo vnútri úst dieťaťa.
Dieťa sa učí dojčiť dojčením. Umelé náhrady prsníka (cumlíky, fľašky, klobúčiky) ovplyvňujú spôsob, akým sa dieťa prisáva na prsník. Deti nie sú hlúpe. Ak z prsníka dostávajú pomalý tok mlieka (čo možno očakávať v prvých dňoch ich života) a z fľaše rýchly tok, nebudú zmätené – mnohé to veľmi rýchlo pochopia.
Ak je bradavka matky obzvlášť veľká alebo vpáčená alebo plochá, môže to spôsobovať, že prisatie je ťažšie realizovateľné, avšak zvyčajne nie nemožné.
Prirastená uzdička (biele tkanivo pod jazykom) môže spôsobiť, že dieťa má ťažkosti prisať sa. Nepovažuje sa, v striktnom zmysle, za abnormalitu, a tak mnohí lekári neveria, že môže prekážať pri dojčení; mnoho štúdií však poukazuje na to, že skutočne prekáža.

Jednou z najčastejších príčin toho, že sa dieťa odmieta prisať, vzniká z nesprávnej predstavy, že dieťa v prvých pár dňoch musí byť dojčené každé tri hodiny alebo podľa nejakej inej zvláštnej schémy. To vyúsťuje do úzkostlivosti na strane personálu; keď sa dieťa nedojčilo, napr. tri hodiny po pôrode, často je nútené na prsník, aj keď nie je pripravené na kŕmenie. Ak je dieťa nútené na prsník a držané na prsníku nasilu, aj keď nemá záujem alebo nie je pripravené, nemôžeme sa čudovať, že niektoré deti si vytvoria averziu voči prsníku. Ak tento zavádzajúci prístup následne vedie k panike a „dieťa musí byť nakŕmené“, používajú sa potom náhradné metódy na kŕmenie (pričom najhoršia je fľaša), čo vyúsťuje do ďalšieho zhoršenia situácie a začiatku bludného kruhu.

Neexistuje žiaden dôkaz, že zdravý, donosený novorodenec musí byť počas prvých pár dní kŕmený každé tri hodiny. Neexistuje žiaden dôkaz, že mu klesne hladina cukru v krvi, ak sa nebude kŕmiť každé tri hodiny (otázka nízkej hladiny cukru v krvi sa stala davovou hystériou v mnohých pôrodniciach a, ako všetky hystérie, vznikla možno zo semienka pravdy, ale v skutočnosti viac škodí ako prospieva a najväčším problémom, ktorý preto vzniká je, že mnohé deti dostávajú umelé mlieko, keď ho nepotrebujú, a sú oddelené od svojich matiek, keď nemusia byť). Deti by mali byť so svojimi matkami v úzkom fyzickom kontakte pokožkou na pokožku väčšinu dňa. Keď sú deti pripravené na kŕmenie, väčšina začne sama hľadať prsník. Kontaktom dieťaťa s matkou pokožkou na pokožku hneď po pôrode, pričom sa matke a dieťaťu nechá čas, aby sa navzájom „našli“, sa predíde väčšine situácií, v ktorých sa dieťa neprisáva. Kontakt dieťaťa s matkou pokožkou na pokožku navyše udrží dieťa v teple, ako keby bolo na termolôžku. Nechať matku s dieťaťom v kontakte 5 minút nestačí. Mali by byť spolu, kým sa dieťa neprisaje, bez nátlaku, bez časových obmedzení („musíme dieťa zvážiť“, „musíme dieťaťu podať vitamín K“ atď. – tieto záležitosti môžu počkať!). Môže to trvať aj 1 - 2 hodiny alebo viac.
Ale dieťa sa neprisáva!

Dobre, ako dlho teda môžeme čakať? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Jednoznačne, ak dieťa nejaví záujem o dojčenie alebo kŕmenie ani 12 - 24 hodín po narodení, je užitočné niečo spraviť, väčšinou preto, lebo postupy nemocníc obyčajne vyžadujú po 24 – 48 hodinách prepustenie matky z nemocnice. Čo sa teda dá robiť?

Matka by si mala začať odstriekavať mlieko a týmto mliekom (kolostrom), buď samotným alebo zmiešaným s glukózou, by malo byť dieťa nakŕmené, najlepšie po prste. Matka by si mala začať odstriekavať mlieko, hneď ako dieťa odmietlo prsník – najlepšie do 6 hodín po pôrode. Ak je problém získať kolostrum (často v prvých pár dňoch funguje odstriekavanie rukou lepšie než pomocou odsávačky), postačí v prvých pár dňoch aj glukóza. Pri kŕmení po prste väčšina detí začne sať a mnohé sa prebudia natoľko, že sa začnú snažiť dostať sa na prsník. Hneď ako dieťa dobre saje, malo by sa prestať s kŕmením po prste a dieťa by sa malo priložiť na prsník (často minúta kŕmenia alebo dve po prste stačí). Kŕmenie po prste je v podstate len postup, ako pripraviť dieťa na priloženie na prsník, primárne nejde o metódu na to, aby sa vyhlo fľaši, hoci splní aj tento účel. Preto sa praktizuje predtým, ako sa pokúšame priložiť dieťa na prsník, slúži na prípravu prisatia sa na prsník. Pozri Kŕmenie po prste a pohárikom.
Najneskôr do 4. – 5. dňa od pôrodu by sa matke a dieťaťu ešte predtým, ako ich prepustia z pôrodnice, mala poskytnúť kvalifikovaná pomoc. Mnohé deti, ktoré v prvých pár dňoch neboli schopné sa prisať, sa to krásne naučia po tom, čo sa tvorba mlieka matky výrazne zvýši, čo sa zvyčajne stáva na 3. až 4. deň. Tým, že si necháte poradiť, vyhnete sa negatívnym asociáciám s prsníkom, ktoré si mnohé deti v tom čase vytvoria.
Používať klobúčiky predtým, ako sa matke plne rozvinie tvorba mlieka (4. – 5. deň) nie je vhodné. Začať používať klobúčiky prv než matke „príde“ mlieko, znamená nedať šancu pôsobeniu času. Navyše, ak sa klobúčik nesprávne používa (čo sa často stáva), môže vyústiť do vážneho zníženia tvorby mlieka. Pozri dôležitosť zachovania dostatočnej tvorby mlieka.

Som doma z pôrodnice. Dieťa sa neprisáva. Čo teraz?

Jediným najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim, či sa dieťa prisaje alebo nie, je to, či sa matke rozvinie dostatočná tvorba mlieka. Ak je tvorba mlieka výdatná, dieťa sa bezpochyby prisaje v priebehu 4 až 8 týždňov. Na klinike sa snažíme prisať dieťa skôr, aby ste nemuseli tak dlho čakať. Je teda oveľa dôležitejšie udržať si tvorbu mlieka, ako sa vyhýbať fľaši. Fľaša môže narobiť problémy, preto ak je to možné, je lepšie používať iné metódy (napr. pohárik), ale niekedy nemáte inú možnosť.

Zistite od skúseného laktačného poradcu, ako dosiahnuť čo najlepšiu polohu a prisatie (pozri tiež Ako sa dieťa prisáva a videá). Keď sa dieťa prisáva na prsník, stlačte prsník, aby dieťa dostalo dávku mlieka. Skúšajte to na prsníku, ktorý dieťa podľa všetkého uprednostňuje, alebo na prsníku, ktorý má viac mlieka, alebo na tej strane, na ktorej je vám to pohodlnejšie, ak neexistuje iné kritérium, nie však na prsníku, ktorému sa dieťa viac bráni.
Ak sa dieťa prisaje na prsník, začne sať a piť (naučte sa, ako zistiť, že dieťa naozaj získava na prsníku mlieko – pozri Ako zvýšiť prísun materského mlieka a videá).
Ak sa dieťa neprisaje, nenúťte ho ostať na prsníku, nezaberie to. Buď začne byť zúfalé alebo sa úplne vzdá. Dajte ho preč od prsníka a skúste to znova. Je lepšie skúšať dávať ho na prsník a dole, na prsník a dole niekoľkokrát, než ho tlačiť na prsník, keď sa neprisáva.
Ak sa dieťa prisáva na prsník a raz alebo dvakrát potiahne, neznamená to, že sa „trochu“ prisalo, ono sa neprisalo vôbec.
Ak dieťa odmieta prsník, nečakajte, kým začne byť nahnevané. Vyskúšajte ho kŕmiť pár sekúnd až minútu alebo dve po prste a potom to skúste znova, možno na druhej strane. Kŕmenie po prste má primárne slúžiť na to, aby sa dieťa pripravilo na prisatie sa na prsník, nie aby ste sa vyhli používaniu fľaše.
Ak sa dieťa neprisaje, dokončite kŕmenie akoukoľvek metódou, ktorá vám pripadá byť najjednoduchšia. Kŕmenie pohárikom funguje a je lepšie než fľaša.
Používanie laktačnej pomôcky na prsníku môže pomôcť, často však vyžaduje pomoc ďalšieho človeka.
Asi po dvoch týždňoch po narodení môže zmena v tom, čo ste doteraz robili, vyslať dieťaťu správu, že „neexistuje len jediný spôsob, ako to robiť“. Ak ste kŕmili iba po prste, ak prejdete na pohárik alebo na fľašu, môže to pomôcť. Ak ste kŕmili len fľašou, môže zabrať skúsiť kŕmiť po prste (stačí to robiť pred pokusom prisať dieťa na prsník, ak kŕmenie po prste je veľmi pomalé, dokončiť kŕmenie môžete pohárikom alebo fľašou).

Ako udržať a zvýšiť tvorbu mlieka

Odstriekavajte si mlieko tak často, ako je to prakticky možné, najmenej 8-krát denne, používajte osvedčenú odsávačku, ktorá odsáva mlieko z oboch prsníkov súčasne. Stláčanie počas odsávania zvyšuje účinnosť odsávania a zvyšuje tvorbu mlieka (užitočná je ďalšie ruka, ale niektoré matky si prispôsobili odsávačku tak, aby nič počas odsávania nemuseli pridržiavať a tak dokážu stláčať bez pomoci).
Ak sa dieťa neprisalo do 4. alebo 5. dňa, začnite užívať semienka senovky gréckej a listy a kvitnúce kvety benediktu lekárskeho.
Ak musíte používať klobúčik, nepoužívajte ho, aspoň kým sa tvorba mlieka dostatočne neustáli (najmenej 2 týždne po narodení dieťaťa). Najskôr vyhľadajte dobrú pomoc – klobúčik je naozaj posledná možnosť.

Nedajte sa odradiť. Vaše dieťa sa môže prisať, aj keď vaša tvorba mlieka nepokrýva celkom jeho potreby. Nájdite si kvalifikovanú pomoc. Nepokúšajte sa to robiť sama.

Materiál Keď sa dieťa neprisáva. Máj 2008.
Autor a revízia: Jack Newman, MD, FRCPC, 1995-2005

Preklad: Mamila, o.z., 2008

Tento materiál sa môže kopírovať a šíriť bez predchádzajúceho dovolenia s podmienkou, že nie je použitý v žiadnom kontexte, ktorý by porušoval Kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka.